Haïti/Culture : Le rectorat de l’UEH a récompensé le secteur vodou pour sa contribution dans l’utilisation de la langue créole

Le vice recteur  aux Affaires académiques de l’Université d’Etat d’Haïti, Fritz Deshommes a, ce mardi 1e novembre,   remis une plaque d’honneur au secteur vodou par le truchement de l’Ati national pour sa contribution dans  l’utilisation de la langue créole.

« Ce secteur figure parmi les cinq membres du comité initiateur du lancement de l’académie de la langue créole en Haïti », fait savoir le professeur Deshommes.

« Ce lancement a été pour nous l’occasion de décorer  entre autres des scientifiques, des écrivains et certains membres de la Presse locale faisant un large usage du créole dans leurs activités», a conclu l’économiste.

Une pensée sur “Haïti/Culture : Le rectorat de l’UEH a récompensé le secteur vodou pour sa contribution dans l’utilisation de la langue créole

  • 2 novembre 2011 à 8:00 PM
    Permalink

    Tout simplement, il est temps de mettre fin a toutes sortes de demagogies pour passer concrets.

    Répondre
  • 2 novembre 2011 à 8:30 PM
    Permalink

    Poukisa nou pa chache regle yon bagay ki pi serye. Ki kote kreyol pale jodi-a, nou fout gen timoun ap mouri grangou anba tant epi nap fout pale de plak donè. Ki sa sa genyen kom enpotans kote nap fout dechire nou youn lot.

    Répondre
  • 3 novembre 2011 à 4:24 AM
    Permalink

    Amour patrie
    Men peyi kote yo pale kreyol france-based(Seychelles,İles Maurice,Guadeloupe,Martinique,Ste Lucie,La Dominique,Guyane Française,la Reunion etc)ou pwouve se nan İnivesite Operasyon Bagdad la ke ou te grandi ak Anel vre.Mwen swete w,le ou pa gen anyen pou di femen bouch ou.

    La Finlande,se peyi ke tout peyi Ewopeen vle imite.Si ou rive nan peyi Finlande jodi a,y’ap kreye posibilite pou yo ba ou kou nan lang manman w.Ou pa sipoze dekonekte ak lang manman w’ non.Eske Aysyen pale franse?Enbesil,si timoun yo aprann nan kreyol yo ap pi byen fome ak fini lekol pi bone(17-18 ane respekte).Apre bakaloreya,yo sipoze fe jen yo pase 6-12 mwa lang tankou anpil peyi(including France)fe l jodi a ki ap domine mache ekonomik(Angle)Ekoute,geo-politikman palan eske se franse Fo leader sa yo ta sipoze mete nan figi moun?Leader sa yo pa up to date.

    Prezidan Martelly pa wont se franse li te ale pwopoze ki pou pale nan CARİCOM.REvolisyon a poko janm fini paske yo kolonize lang(kreyol) nou ak Kilti nou(vodou).

    Répondre
  • 3 novembre 2011 à 7:23 AM
    Permalink

    se aproch yon moun fe ki montre nivo w. si w pa gen enpotans se pa yon lang ki ka genyen l!

    Répondre
  • 3 novembre 2011 à 8:57 AM
    Permalink

    JACKY,

    Mwen panse ou mechan anpi-l. Mwen lè-m gade jodi a, nivo edikasyon aysyen, kouman nou parèt lèd devan tout ti peyi ou site layo. Lè mwen rapelem de dènye raport nations unies, kote anviwon 80 % Sèvo, kad aysyen ap viv nan peyi letranje. Ediksyon nou -an pakanpe preske sou anyen. Kad medsen aysyen oblije ap pase mizè, anvan pou yo jwen men m yon sètifika NURSE pou yo menen batay lavi. Epi jodi -a nap pale de lang kreyol. Lang kreyol kisa wap pale la, kisa ou fè pou nou soti nan betiz nou ye la. Ni ou kap pale tenten ak tout rektè ki ale ofri plak la, ni moun ki resevral nou pa gen anyen serye pou nou regle. Poukisa nou pa soumèt yon plan pou fout retire moun yo anba tant la. Ban n mechan.

    Répondre
  • 3 novembre 2011 à 9:01 AM
    Permalink

    Kesyon plak donè wap pale la, tout se tenten. Si vrèman te gen yon Inivèsite tout bon, si se pat ban n ti GNB nou tap fome, pou kisa nou pa soumet yon plan an kreyol bay Martelly pou leve moun yo anba tant, petèt li ta konpran li. AINSI, LES UNIVERTSITAIRES POURRAIENT MENER UNE LUTTE POUVANT L’EFFORCER A EXECUTER CE MICRO PROJET POUR SORTIR LES MALHEUREUX DE CETTE SALETE HAITIENNNE. CHAVHE BAGAY SERYE POU NOU FE AK KESYON PLAK POYU LANG KREYOL NIL SA-A NAP PALE LA. BAN ANYEN AFE.

    Répondre
  • 3 novembre 2011 à 3:26 PM
    Permalink

    Brother,si nou bezwen fome pep la,nou pa sipoze rann lekol difisil:se fe tout moun etidye an kreyol,le mesye dam yo fin lekol a 17-18an obligatwa,yo sipoze fe yo pase 6-12 mwa lang etranje ki ap domine mache ekonomik mond la(Aktyelman se angle).Donk avan yo komanse 1e ane inivesite a,y’ap gentan gen lang etranje yo sou yo.
    Tout peyi Azyatik ki ap domine mond la nan İnovasyon fe l’.
    Popilasyon a konplekse nan pale franse(langue morte)tandike yo pa pale l’ vre.Donk fok Otorite yo konnen n’ap fome Aysyen pou Ayti,nou p’ap fome Aysyen pou Quebek(ki sou titel Otawa).

    Répondre

Laisser un commentaire

Votre adresse e-mail ne sera pas publiée. Les champs obligatoires sont indiqués avec *